Videné modrými očami

Vzhľadom na moju konzervatívnu povahu od kedy si pamätám (už to bude tak 2-3 roky) chodievam do toho istého holičstva. Nie je potrebné nič hovoriť, strihajú ma vždy rovnako bez ohľadu na to čo poviem, takže ono je to skôr automat na stokorunu než holičstvo.

 

Sedím na stoličke s vlasmi ako stroskotanec, vlasy a brada mi splývajú do jednej chlpatej gule, už sa teším kedy opäť uvidím svoju tvár. Prv než mi prvý krát zastrihne do ucha (zvyk-nezvyk, fakt by som mal skúsiť či to tak robia aj inde), v momente keď už cítim chladné čeľuste na mojom boltci, bohužiaľ tesne po tom čo som si už trochu strachom ucvrkol do gatí, presne v tom momente sa nožnice zastavia. Tak čo, dnes uši nestriháme? Pomyslím si. Ale nie, striháme, to len jej prišlo ľúto strihať ma pred medzinárodnou kaderníckou súťažou. Zúčastniť sa jej má nejaké mladé dievča a ja by som sa jej hodil (zatiaľ tak nezáväzne) ako model. Súťaž bude o dva týždne v Maďarsku. Chvíľu váham, ale nakoniec si poviem prečo nie a súhlasím zo stretnutím ďalší deň.

 

S hniezdom na hlave a nožnicami zabodnutými vo vlasoch odchádzam predstavujúc si davy fanyniek pištiacich pri každom pootočení mojej hlavy. Všade okolo mňa lietajú tango nohavičky s kúskom látky stačiacim sotva nato aby na ne bolo možné napísať telefónne číslo na záchranku tesnopisom.

 

Ďalší deň na stretnutie samozrejme zabudnem, ale nakoniec až tak veľmi nemeškám, pár prevrátených stareniek je však svedkom zhonu v akom som sa rútil mestom. Pozriem na kočku ktorá ma má strihať, sympatie by tu boli, až budem slávny, nezabudnem ju spomenúť v svojich pamätiach. Honorár aj ostatné podmienky mi vyhovujú, už sa vidím stúpať k výšinám, keď ma ako delová guľa zrazí „tri farby na hlave“. Chvíľu mi trvá kým sa preberiem zo svojej slávnej budúcnosti a nechám si vetu „Podmienkou pre účes v druhom kole sú tri farby na hlave.“ Samozrejme, použijú sa farby ktoré sa časom stratia, ale predstava ako behám s rozkvitnutou lúkou na hlave je na mňa priveľa. Smutne sklopím zrak a odplazím sa preč.

 

Ehm. Ako som sa dozvedel minulý týždeň, skončila druhá, určite postúpila do finále ktoré bude pri mojom šťastí kdesi na Hawaji. Mám to ja ale smolu.