Dominancia
Milujem pocit moci, pocit absolútnej kontroly (v tomto nie som výnimočný, je to ôsma najobľúbenejšia sexuálna fantázia), vedomie že sa nemusím zamýšľať nad tým čo je normálne a čo nie, napĺňam si svoje fantázie a nemusím dbať na to či je niečo perverzné alebo vymykajúce sa z normálu. 
Vzrušuje ma keď vidím že sa úplne zverila do mojej moci a každý pokus o únik vedie len k pevnejšiemu pritiahnutiu pút. Vzrušuje ma keď vidím ako sa úplne zbavila zodpovednosti za to čo robí, odhodila všetky zábrany a komplexy. Túžim vidieť ako si jej myseľ užíva to že neriadi vlastné telo a ona nevníma nič len vzrušenie, jej racionalita je úplne potlačená, je zbavená povinnosti myslieť a celou svoju bytosťou preciťuje vlastné vzrušenie.
Plní príkazy a preto nemá význam aby uvažovala nad tým či je niečo hygienické, dôstojné alebo či neukazuje niečo čo by som nemal vidieť. V neposlednom rade k tomu že sa môže naplno oddať svojim pocitom prispieva aj to že je zbavená potreby dbať o moju rozkoš, moje potešenie, pretože robí presne to čo ja chcem a zodpovednosť za moje aj jej vzrušenie je len na mne.
Mačka a myš
Mám rád dobíjanie a zvádzanie. Milujem postupné topenie ľadov. Sledujem drobné fyziologické zmeny nepatrné pre bežného pozorovateľa, neviditeľné náznaky toho čo cíti. Sledujem jej dýchanie, hĺbku nádychov, ich frekvenciu, neunikne mi keď sa stane prerušovaným či nepravidelným. Moja dlaň a končeky prstov vnímajú každý pohyb, každé okom nebadateľné zachvenie jej tela. Vidím každý nedokončený pohyb, neunikne mi nijaká maličkosť. Vzrušenie ženie krv do jej pokožky a tá vydáva čoraz intenzívnejšiu vôňu. Kochám sa jej rozkošou a odbúravam jednu prekážku za druhou, vediem ju kam na začiatku možno ani ísť nechcela a teraz by tam najradšej utekala. Zbožňujem keď na konci som to naopak ja ktorý jej nedovolí prešprintovať posledné metre. Rád sa stávam tým kto vie čo cíti skôr než si to sama stihne uvedomiť.
Hrám na ňu ako virtuóz na dokonalý nástroj. Najprv zľahka prechádzam po jej tele, zoznamujem sa s ním, doslova ho znovu a znovu spoznávam. Zahrám na neho niekoľko skusmých tónov, postupne je moja hra komplexnejšia, jeden motív prechádza do druhého, mením tempo, hrám nižšie, vyššie. Objavujem nové motívy aby som ich vzápätí zdanlivo zahodil len aby som sa mohol k ním rovnako nečakane vrátiť. Hlavný motív sa nesmelo objavuje a opäť sa stráca. Postupne dostáva väčší a väčší priestor až k samotnému záveru keď sa vesmír scvrkne na nástroj, virtuóza a hudbu.
Je to ako šachová partia, figúrky sú po tisíci krát postavené na svoje miesta, nasleduje pár rýchlych ťahov ktoré nemôžu prekvapiť. Po chvíli sa zdanlivo obmedzujúcich 64 štvorčekov šachovnice zmení na miesto kde sa podľa neviditeľného plánu pohybuje 32 figúrok. Ich pohyb je spočiatku naoko chaotický ale myseľ ktorá ich ovláda je niekoľko ťahov pred nimi. Zručne ich vedie za ich cieľom v spletitej mozaike skutočných a fingovaných útokov, pascí a predstieraných útekov, postupne získavajúc viac a viac voľnosti a sily. Figúrky sa menia z distingvovaných diplomatov na vyčíňajúcich bersekrov ktorí rabujú a znásilňujú až kým kráľ neprosí o milosť a ruka šachistu ho naposledy vynesie do nebies, dopraje mu okusiť Valhalu a potom ho opatrne zloží a nechá odpočívať do ďalšej partie.
Šprintéri
Narodil som sa ako vytrvalostný bežec. Chodil som so šprintérkou ale nefungovalo to. Boli sme ako oheň a voda. Sex je pre mňa maratón. Nemienim ho behať každý deň.
Existuje pre mňa ešte tretia brána do kráľovstva nebeského. K tej ale vedie Magna terra incognita a ak to so mnou Lastovička vydží ešte takých 40 rokov, nikdy ju nespoznám.
Ale som rád že sú aj šprintéri. Ľudia ako ja by nikdy nevymysleli rýchlovýťah, rakety, instant messaging, Formulu 1 ... a ani hnačku ;-)
Komentáre