Videné modrými očami

Naša láska horela za zavretými dvierkami. Aj cez ne bolo cítiť jej žiar, jej svetlo nám ukazovalo cestu. Hádzali sme do nej drobné triesočky ktoré sa nám podarilo prestrčiť dnu. Ignorovali sme naše popálene prsty, hádzali jednu triesočku po druhej. Došli nám triesočky, a my sedíme pri ohníku ktorý je slnkom minulého leta. Hreje nás v srdci, v spomienkach, cítime ho v popálených dlaniach.
 
Ešte dlho budú tlieť uhlíky, ale oheň sa nerozhorí. My sedíme v tme. Ty a ja, tak blízko, a navždy tak ďaleko.

 

 

<script type=text/javascript>